Švarc systém vs. závislá práca od 1. januára 2026 – Zamestnávatelia a SZČO POZOR na legislatívnu zmenu, vysoké pokuty a ďalšie riziká!
Od 1. januára 2026 slovenská legislatíva sprísňuje pravidlá a posilňuje možnosti odhaľovania nelegálnej závislej práce vykonávanej prostredníctvom fiktívnych živností (tzv. švarc systém). Spôsob spolupráce, kedy SZČO vykonáva „závislú‟ činnosť pre podnikateľa, sa tak stáva veľkým rizikom. Novela právnej úpravy v oblasti inšpekcie práce a nelegálneho zamestnávania reaguje na dlhodobo rozšírenú prax švarc systému a fiktívnych živností na území Slovenska. Sprísňuje sa sankčný režim za nelegálne zamestnávanie a v praxi možno predpokladať zvýšený dôraz na kontrolnú činnosť, najmä v odvetviach, kde sa tento typ nastavenia vyskytuje častejšie (napr. stavebníctvo, IT sektor, poradenské služby a pod.). Pre firmy aj jednotlivcov to znamená vyššie právne a finančné riziko, nakoľko zmluvné aj faktické nastavenia spolupráce, ktoré doteraz „prešli“, budú posudzované oveľa prísnejšie a s výraznejšími dôsledkami.
Ako posudzovať závislú prácu po novele Zákonníka práce? Kde je hranica medzi SZČO a zamestnancom?
Definícia závislej práce sa od 1. januára 2026 zmenila. Novela Zákonníka práce vypustila znak „výkon práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, takže ani flexibilný čas alebo tvrdenie, že SZČO si „čas určuje sám“ už automaticky nevylučujú, že ide o závislú prácu. Na prvý pohľad to vyzerá ako drobná zmena. Opak je však pravdou. Je to jasný signál, že pri posudzovaní bude rozhodovať najmä realita spolupráce. Hranicu medzi SZČO a zamestnancom neurčuje názov zmluvy, ale skutočný spôsob výkonu práce. Riziko švarc systému vzniká vtedy, keď spolupráca „na papieri“ vyzerá ako podnikanie, ale v praxi SZČO funguje ako interný zamestnanec, teda je riadený pokynmi nadriadeného, začlenený do tímu a pracuje osobne v režime nadriadenosti a podriadenosti. V takom prípade môže kontrolný orgán posúdiť vzťah ako nelegálne zamestnávanie bez ohľadu na názov zmluvy alebo fakturáciu.
Prečo je spolupráca so SZČO taká lákavá a kde je najväčšie riziko?
Spolupráca so SZČO je v praxi atraktívna pre obe strany najmä preto, že prináša vyššiu flexibilitu a často aj nižšie celkové náklady v porovnaní s pracovným pomerom. Zároveň však práve tieto „výhody“ môžu viesť k tomu, že sa spolupráca posunie do rizikového pásma tzv. švarc systému – teda situácie, keď je vzťah formálne nastavený ako podnikateľský, ale reálne sa vykonáva ako závislá práca. Medzi najčastejšie dôvody, pre ktoré sa využívajú obchodnoprávne modely spolupráce sú:
- flexibilita nastavenia a ukončenia spolupráce – zmluvná voľnosť je oveľa širšia než pri pracovnom pomere,
- nižšia administratívna záťaž – nevzniká pracovnoprávna agenda a nároky z pracovného pomeru ako dovolenka, prekážky v práci, a pod.,
- nákladová predvídateľnosť a efektívnosť – odmena SZČO je typicky vyjadrená jednou fakturovanou sumou, ktorá je pre firmu priamym nákladom, zatiaľ čo pri pracovnom pomere je celkový náklad vyšší aj v dôsledku odvodov a zákonných nárokov,
- odlišný režim zodpovednosti – pri podnikateľoch sa uplatňuje najmä zmluvná (tzv. obchodnoprávna) zodpovednosť podľa dohodnutých podmienok, nie režim zodpovednosti zamestnanca podľa Zákonníka práce,
- možnosť práce pre viacerých klientov na strane SZČO – SZČO môže poskytovať služby viacerým odberateľom a rozvíjať vlastné podnikanie.
Aké následky hrozia obchodnej spoločnosti pri odhalení nelegálneho zamestnávania?
Odhalenie nelegálneho zamestnávania (vrátane tzv. švarc systému) neznamená zásah jedného kontrolného orgánu. V praxi môže ísť o kombinovaný dopad viacerých inštitúcií, a to najmä Inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a správcu dane. Ak Inšpektorát práce zistí, že osoba formálne vedená ako SZČO v skutočnosti vykonáva závislú prácu, výsledkom býva protokol z kontroly, ktorý často slúži ako podklad aj pre ďalšie nadväzujúce konania, ktorý spúšťa reťazec úradných opatrení.
Ak sa vykonanou kontrolou zistí nelegálne zamestnávanie, zamestnávateľovi hrozia vysoké sankcie. Inšpektorát práce môže uložiť pokutu od 4 000 € do 200 000 € (od 1. januára 2026 sa minimálna pokuta zvýšila z 2 000 € na 4 000 €), pričom jej výška závisí od závažnosti a rozsahu porušenia. Táto skutočnosť má za následok aj zápis do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo má ďalekosiahle reputačné aj praktické dopady, a spravidla vzniká aj povinnosť doplatiť odvody a daň.
Okrem finančných sankcií môžu nastať aj ďalšie následky ako napr. zaradenie do verejných evidencií, obmedzenia vo vzťahu k verejnému obstarávaniu, prípadne negatívne dopady na čerpania dotácií alebo prostriedkov z verejných zdrojov a fondov EÚ.
V najzávažnejších prípadoch, najmä ak sú zistenia spojené so systematickým obchádzaním povinností alebo významným krátením daní či poistného, nemožno vylúčiť ani trestnoprávne dôsledky.
Zaujali Vás tieto zmeny a chcete mať istotu, že Vaše spolupráce so SZČO sú nastavené správne?
Dôsledná kontrola skutočne realizovaných vzťahov, vyhodnotenie ich právnej povahy a nastavenie korektnej zmluvnej dokumentácie Vám umožní minimalizovať riziko prekvalifikovania jednotlivých vzťahov a vyhnúť sa neželaným prekvapeniam zo strany kontrolných orgánov.
Radi pre Vás pripravíme komplexné posúdenie zmluvných vzťahov a nastavenie spolupráce (zmluvy, procesy, spôsob riadenia a komunikácie), vrátane identifikácie rizík a konkrétnych odporúčaní, ako ich upraviť tak, aby boli v súlade s právnymi predpismi ešte pred prípadnou kontrolou. Ozvite sa nám a radi Vám pomôžeme.